reklama

Relativita sveta, alebo aké sú skutočné hodnoty...

Prežívame ťažkú dobu, veľkú skúšku nášho sveta, nás, ľudí. V priebehu pár mesiacov a vlastne len za pár ostatných týždňov, dní, sa náš svet celkovo, aj ten náš, slovenský, mestský, dedinský a súkromný zmenil na nepoznanie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Nie som infektológ, ani epidemiológ, takže medicínske hodnotenia infekcie koronavírusom Covid 19, epidémiu, či pandémiu, organizačno-zdravotnícke opatrenia, pripravenosť sveta, či Slovenska na takúto, prepáčte, možnú až pravdepodobnú hrozbu, nechám na odborníkov a každého, kto cíti potrebu sa vyjadrovať.

 Nezamyslel som sa ani nad psychologickými reakciami na túto situáciu, ani nad psychickými poruchami, ktoré ju zrejme sprevádzajú a budú sprevádzať. Od racionálneho až po iracionálny strach, cez fóbie, panickú úzkosť, dezorganizované správanie a nezmyselné vykupovanie obchodov, od zodpovednosti k nezodpovednosti až bezohľadnosti, to všetko už prebehlo médiami a sociálnymi sieťami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Napadla mi, idúc do obchodu a vidiac pusté ulice, parkoviská, pár ľudí s rúškami a respirátormi na tvárach, odpustite mi, myšlienka, ktorá, zdá sa mi, platí stále a vo všetkom. Myšlienka, že všetko zlé je na niečo dobré. Pochopiteľne, to zlé je úplne iného druhu, takpovediac z iného súdka, ide o životy ľudí, vážne ohrozenie zdravia a o riziko smrti. To je to zlé, veľmi zlé a vážne. Nechcem situáciu nijako zľahčovať, tobôž zosmiešňovať, ani kritizovať, čo sa malo a mohlo urobiť inak a lepšie, ani si prihrievať zdravotnícku polievočku, hoci sa pravdepodobne tomu nevyhnem. Uvedomujem si vážnosť situácie, ale..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Všimol som si, koľko veci zrazu nepotrebujeme a nepotrebujem. Nemusíme cestovať po svete, to ja nemusím aj tak, nemusím a nemusíme mať futbalovú, či hokejovú ligu a už vôbec nie majstrov republiky. Nemusíme mať zhromaždenia, hromadné akcie, návaly v obchodoch, kultúrne, či športové podujatia, bohoslužby, či "cirkvislužby", zrazu nie sú nutné správy z prostredia tzv. smotánky, ba ani politika nie je na programe dňa ako téma číslo jedna. 

 Covid 19 je, napriek všetkému negatívnemu a zlému, čo prináša, šanca uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité, čo zanedbávame, čomu sa nevenujeme, alebo to považujeme za samozrejmé, prirodzené a automatické. A ja si myslím, že za samozrejmé, prirodzené a automatické považujeme dve veci. Zdravie a lásku. Aspoň mne v tomto obmedzenom režime žitia to vychádza tak, že najviac mi chýba pocit istoty zdravia a kontakt s najbližšími. To, čo je teraz viac-menej zakázané, neprípustné a nevhodné. Bozk, objatie, blízkosť, rozhovor bez obáv z infekcie. A myslím, že takto to necítim sám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 To upozornenie, to varovanie, tá ponuka na zásadné zmeny. To je to "dobré" na vzniknutej situácii. Ľudstvo a ľudia potrebovali a potrebujú toto "prefackanie" miniatúrnym koronavírusom. Tú možnosť uvedomiť si, že nie sme pánmi tvorstva, hoci si to myslíme, pýšime sa tým a správame sa podľa toho. Žiaľ! Správame sa netolerantne, bez lásky voči sebe (vlastnému telesnému a psychickému zdraviu), voči iným ľuďom (vojny a najrôznejšie konflikty vo svete, správanie a komunikácia medzi ľuďmi kdekoľvek okolo nás), voči planéte (klimatické zmeny, ekologické katastrofy, hroziace krízy a katastrofy na našej planéte). Pritom to, čo k životu potrebujeme je v skutočnosti len pár vecí, bez ktorých nejde žiť. Mier, zdravie a láska. Nechám mier pre tento účel trochu stranou. Zdravie a láska. Každé prianie, gratulácia, blahoželanie obsahuje "veľa zdravia a lásky". Potiaľ to vieme, v živote každodennom však možno chýba aj kúsok toho súčasne želaného "šťastia", aby sme boli schopní žiť podľa toho... 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Zdravie je prvoradé, najcennejšie, je najvyššou prioritou, ale napriek tomu sa neustále dohadujeme o financovaní zdravotníctva, nie sme dosť schopní a vytrvalí starať sa o svoje zdravie, pravidelne nadávame na zdravotníctvo (často aj oprávnene), nevieme motivovať lekárov a zdravotné sestry, aby neodchádzali do zahraničia, nie sme organizačne, technicky ani personálne pripravení na takú alternatívu ako je pandémia novým vírusom. A to ich ešte môže byť oveľa viac.

 Láska je boh. A naopak. To dáva zmysel. Myslím, že to je zmysel života. Byť s milovanými. Milovať a byť milovaný. Keď nemôžete byť voľne s tými, ktorých milujete, keď je riziko pobozkať, objať, ba aj rozprávať sa s milovanými ľuďmi bez strachu, to je ťažké, frustrujúce, neuspokojujúce. To je skutočné obmedzenie koronavírusovej pandémie. Verím, že to spoločne zvládneme, že sa poučíme a budeme mať viac na pamäti, čo potrebujeme zveľaďovať a o čo sa máme starať. Najkrajšie to vyjadril môj vnuk, keď sme sa včera na minútu stretli. Napriek tomu, že vie, čo sa deje, pristúpil ku mne a objal ma. Obaja sme sa, opatrne, ale neodolali sme. To je všetko, čo som Vám chcel, potreboval som byť aj s Vami...

Eduard Gemza

Eduard Gemza

Bloger 
  • Počet článkov:  37
  •  | 
  • Páči sa:  39x

Som lekár, psychiater, pracoval som ako sekundárny lekár aj primár psychiatrického oddelenia nemocnice, aj v psychiatrickej nemocnici, teraz pracujem na privátnej ambulancii, venujem sa biologickej psychiatrii, aj psychoterapii. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu