Psychosomatické...

Autor: Eduard Gemza | 3.11.2016 o 23:28 | Karma článku: 5,61 | Prečítané:  883x

So slovami psychosomatika, psychosomatické sa väčšina z Vás veľmi pravdepodobne stretla. Označuje nejaký vzťah medzi dušou a telom, spravidla ochorenia, u ktorých sa predpokladá ako príčina vzniku duševná porucha, príznaky...

   So slovami psychosomatika, psychosomatické sa väčšina z Vás veľmi pravdepodobne stretla. Označuje nejaký vzťah medzi dušou a telom, spravidla ochorenia, u ktorých sa predpokladá ako príčina vzniku duševná porucha, príznaky, nerovnováha, ktorá sa prejaví skôr a výraznejšie telesnými príznakmi. Psychosomatických ochorení sú desiatky. Medzi najznámejšie patrí choroba z vysokého tlaku, vredová choroba žalúdka a dvanástorníka, astma, ale aj mnohé kožné ochorenia, bolestivé ochorenia chrbtice aj obyčajná bolesť hlavy.

   Môj súkromný názor je, že každé ochorenie, každá porucha zdravia človeka je psychosomatickou poruchou. Aspoň mne sa zdá logické, že ak je človek bio-psycho-sociálna bytosť, tak porucha jeho zdravia je viac-menej poruchou všetkých troch, alebo aspoň prvých dvoch jeho atribútov, psychiky aj tela. A to nehovorím o tom, že sociálna situácia, problémy, či konflikty v rodine, či v práci, rôzne frustrácie - neuspokojenia sú živnou pôdou pre psychické traumy a negatívne emócie.

   Keď sa zamyslím, ako človek príde napr. ku zlomenej nohe, tak si predstavím veľmi aktívneho, ale nepozorného chlapca, ktorý podcení nebezpečenstvo, situáciu a nešťastie je na svete. Alebo si predstavím trochu nemotorného človeka, spomaleného, ktorému chýba pohybová koordinácia a šikovnosť a to isté nešťastie je znova na svete. Oba prípady zreteľne vypovedajú o tom, že za zlomenou nohou je aj psychické nastavenie nešťastníka. To je veľmi primitívny príklad. Ale taký cholerik, ktorý sa pre všetko čertí a krvný tlak mu skáče hore-dolu, ten si jedného dňa vypestuje chorobu z vysokého tlaku a tie hodnoty budú nadhraničné natrvalo. Aj s príslušnými orgánovými zmenami srdca, ciev, obličiek. Ustráchaný človek, ktorý má stiahnutý žalúdok pri každom, aj najmenšom probléme, alebo pred skúškou nemôže do seba seba dostať ani hlt jedla, sa cez rôzne funkčné poruchy zažívacie traktu (nechutenstvo, pocity na zvracanie, bolesti, hnačky, či zápchy) jedného dňa veľmi pravdepodobne dopracuje k skutočnému vredovému ochoreniu žalúdku, či duodena (dvanástorníka).

   Všetky vážne psychosomatické ochorenia mávajú dlho fázu, kedy sa najrôznejšími a opakovanými inštrumentálnymi vyšetreniami od ekg, cez Holter, ergometriu, sonografiu všetkého možného, až po CT a MRI nezistí prakticky žiadny nález, resp. nálezy sú vyložene negatívne. Ale ťažkosti trvajú. A vyšetrenia sa opakujú a opakujú. Ak to pacient aj jeho početní lekári, ktorí sú v priebehu rokov trvajúcich ťažkostí zainteresovaní do riešenia jeho ťažkosti, dostatočne dlho vydržia, dočkajú sa nálezov pozitívnych. Ale to býva na kauzálne (teda riešenie príčiny) riešenie pozde.

   V tom lepšom prípade chorý človek skoro príde na to, že by sa patrilo začať na jeho problém pozerať aj inak a navštívi aj psychiatra. V ďalšom lepšom prípade na to príde lekár, ktorý vidí trpiaceho, ale jeho vyšetrenia ťažkosti pacienta nevysvetľujú. A odošle chorého na psychiatrické vyšetrenie, v horšom prípade napíše "ad psychologiam". Často totiž aj samotní lekári majú problém odoslať pacienta na psychiatriu. Niektorí preto, lebo sa obávajú, niekedy oprávnene, reakcie pacienta, niektorí preto, že sami majú k psychiatrii ambivalentný vzťah. 

   Ale kto za tie ochorenia skutočne môže? Proces, ktorý nazývame somatizácia. Proces konverzie - premeny negatívnej emócie (hnevu, strach, smútku) na telesný príznak. Asi sa spýtate, ako je možné, že niekto má pri tej istej emócii ochorenie srdca a iný žalúdka. Ale to je otázka miesta najmenšieho odporu, "locus minoris resistantiae". Alebo, ako nám hovorili v psychoterapeutickom výcviku, "Keď neplačú oči, plačú iné telesné orgány". A to je druhá podmienka psychosomatického ochorenia. Neschopnosť vyjadrovať emócie. Hlavne tie negatívne. Tie pozitívne sa jednak vyjadrujú ľahšie a, ak to aj nedokážeme a trpíme tzv. alexithýmiou, neschopnosťou vyjadrovať emócie, nespôsobujú také katastrofálne dôsledky. Keď sa Vám zdvihne tlak od šťastia, to zvyčajne rozchodíte (iste Vám napadli prípady, keď od šťastia "niekoho porazilo"), ale ak je to z opakujúceho sa strachu, tak sa to jedného dňa stane pravidlom a je zle. A ak tie negatívne, zlé emócie nejdú von, lebo to nedokážeme, tak si nájdu cestu. Veľmi často na koži, lebo veď "koža je bojiskom pre duševné procesy". Ale takmer každý orgán, alebo orgánový systém môže byť cestou, ako sa tie emócie derú na povrch. Rád používam predstavu, že každý pohár môže pretiecť. Ak ten svoj budete napĺňať nevyjadrenými negatívnymi emóciami a telesné príznaky budú trvať príliš dlho, tak jedného dňa pretečie.

   Somatizácia je veľmi zvláštny fenomén. Ale ak si predstavíte koľko všelijakých telesných príznakov sprevádza naše duševné poryvy, bude Vám bližšia. Keď sa radujeme, rozšíria sa naše zrenice, rýchlejšie dýchame. Rozbúcha sa nám srdce, keď stretneme milovanú osobu. Ak máme trému máme sucho v ústach, ale ruky sa potia. Ak pocítime hnev na kohokoľvek, vrátane najbližších, tiež sa rozbúcha srdce, zvýši krvný tlak, ale strach vyjadriť ten hnev spôsobí stiahnuté hrdlo a nedá sa nám nadýchnuť. Rovnako, ako keď máme odpovedať z matematiky. Keď sa hanbíme, tak sa červenáme, rovnako sa sfarbí tvár, pri hneve, pri strachu tvár zbledne. Ak máme strach, tak môžeme pociťovať nutkavú potrebu močiť, alebo ísť na stolicu. Ak sa hneváme, kypí nám žlč, ale pri úzkosti nám niečo leží v žalúdku, alebo máme stiahnutý žalúdok. Ak sa hneváme tak nám niekto leží v žalúdku. Prípadne máme kameň na hrudníku, alebo nám leží niečo na srdci, keď máme trápenie, smútok, strach. Bolí nás chrbát, keď máme toho veľa na pleciach. A napr. svrbenie, keď ste na niekoho alergickí, A to len čo mi napadlo. Koľko je rôznych veľmi individuálnych prejavov, špecifických pre každého jedného z nás. Skrátka, každá emócia má nejaké telesné vyjadrenie. Tobôž vtedy, keď tie emócie držíme ako v "papiňáku" a nevieme, alebo nechceme ich pustiť von.

   Pri psychosomatických ochoreniach dominujú telesné príznaky, celé syndrómy, tie psychické sú veľmi neurčité, nešpecifické, nevýrazné, všeobecné. A tie nepoznané, nezvládnuté, neodžité negatívne emócie vedú ku skutočnému ochoreniu tela. Veď kolísavý a liečbou nevyriešený vysoký krvný tlak, alebo krvácajúci žalúdkový vred už sú viac somatické, než psychické ochorenia.

   Aby som nezabudol. Alexithýmia. To je hodne podmienené individuálnou citlivosťou, výchovou a vzťahmi v rodine od útleho detstva, spoločnosťou, jej atmosférou a prioritami. Kedysi bolo detí ako maku a matky nemali veľmi čas na emócie. Netvrdím, že to bolo pravidlo, ale v praxi som to videl veľmi často. Ľudia dreli, aby deti v prvom rade uživili, emócie museli ísť často stranou. Ak sa dieťa nenaučí vyjadrovať emócie, ak emócie ani nezažíva, tak to nevie dať ani vlastným deťom. Ani doba, keď Slovensko bolo zaostalé a chudobné, ani keď bolo socialistické a ľudia na dovolenkách "makali" na stavbách domov, ale ani súčasné postkapitalistické Slovensko nie sú miesta, kde by mali emócie prednosť pred prácou, teraz aj ziskom, majetkom, peniazmi, mocou. Veď dosiaľ sa malým chlapcom hovorí, "veľkí chlapci neplačú". Ja hovorím, prečo by neplakali, ak majú dôvod. Ako som veľmi dávno počul, len skutočný, silný muž si môže dovoliť aj plač. Ale to len tak, ako sa u nás hovorí "na margo okraja". 

   Najlepšou prevenciou psychosomatických ochorení je naučiť sa, naučiť svoje deti rozpoznávať a vyjadrovať svoje emócie. Oboje, negatívne aj pozitívne. Ale ak už dôjde k tomu, že máte najrôznejšie príznaky ochorení čohokoľvek a nálezy najrôznejších vyšetrení sú negatívne, verte, s veľkou pravdepodobnosťou trpíte psychosomatickým ochorením. Vyhovorte sa zo svojich trápení niekomu blízkemu, pokúste sa sebe samému porozumieť, svojim emóciám, svojmu telu, pochopiť, čo Vás vlastne "zožiera". Vyhovorte sa partnerovi, priateľovi, kňazovi, prípadne vyhľadajte odborníka na ľudskú dušu, nehanbite sa (pocit hanby je tiež negatívna emócia)...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Populista, podvodník ale aj blízky človek. Babiša vnímajú ľudia v Smere rôzne

Marián Kéry zo Smeru považuje Andreja Babiša za populistu.

SVET

Český komentátor pre SME: Naša demokracia Babiša prežije

Babiš nerozumie demokracii, tvrdí Jindřich Šidlo.


Už ste čítali?