Ako myslíme.

Autor: Eduard Gemza | 13.5.2017 o 19:31 | Karma článku: 4,59 | Prečítané:  393x

Myslenie je zložitý kognitívny (poznávací) proces, prostredníctvom ktorého interpretujeme okolitú realitu. Pomocou pojmov, súdov a úsudkov vyjadrujeme vzťahy a súvislosti medzi rozličnými javmi nášho vnútorného aj okolitého sveta.

   Myslenie je zložitý kognitívny (poznávací) proces, prostredníctvom ktorého interpretujeme okolitú realitu. Pomocou pojmov, súdov a úsudkov vyjadrujeme vzťahy a súvislosti medzi rozličnými javmi nášho vnútorného aj okolitého sveta. Porovnávame, zovšeobecňujeme, analyzujeme, syntetizujeme, konkretizujeme, abstrahujeme, špecifikujeme. Obraz reality posúvame k novým záverom, aby sme lepšie chápali svet. Robíme to myslením rýchlym, pomalým, súvislým, nesúvislým, jednoduchým, komplikovaným, logickým, ale pri štipke zle skrytej paranoidity, aj konšpiratívnymi úvahami. Presne podľa toho, že všetko na svete je možné spochybniť. V krajnom prípade vytvárame bludy a bludné  systémy, ktoré realitu ponímajú úplne prekrútene, často bizarne. Ale nie o tom som vlastne chcel...  

   V tom najlepšom prípade sa držíme starej gréckej múdrosti "gnothi seauton" - poznaj sám seba. A myslenie používame na sebazdokonaľovanie. Konfrontujeme sebapoznanie a poznanie sveta s okolitým svetom, ľuďmi a vytvárame si jeho vlastný obraz a predstavu o ňom. A keďže, ako hovoril lektor v hypnologickom výcviku a ako nás presviedča každodenná skúsenosť, "každá myšlienka má tendenciu sa realizovať". Svoj pohľad na svet za predpokladu dostatočného odhodlania, výberu správnych metód viac-menej meníme na skutočnosť. Uvažujem o tom, ako myslí Slovensko? 

   Pred viacerými rokmi som denne kupoval a čítal denník SME. Niekedy pred pätnástimi rokmi tam pracoval Róbert Kotian a robil pre čitateľov nejaké ankety. Pre nejakú tému som si požičal Descartovo "Cogito ergo sum", len som si to upravil na "Cogito ergo sumus", teda Myslím, teda SME. Ak sa nemýlim, tak nejaký čas tento poopravený citát stál v záhlaví spomenutého denníka. Ja som ho však prestal kupovať v momente, keď som začal nadobúdať presvedčenie, že svojimi názormi a uverejňovanými článkami obhajuje a podporuje, alebo aspoň nedostatočne odsudzuje útoky na bývalú Juhosláviu a opačné názory, vrátane toho môjho, ignoruje.

   Spätne sa mi zdá, že jedným z mnohých a dosť rozhodujúcich dôvodov, že dnes je v situácia v Európe a vo svete taká napätá a nebezpečná, bolo práve to, že sme všetci v Európe dovolili, aby bombardovali Juhosláviu. Nie, že by udalosti v Juhoslávii nevyžadovala riešenie, ale zvolilo sa, nepochybne, to najhoršie možné. Podobné situácie som zažil "v priamom prenose" svojho života v réžii USA vo Vietname, na Grenade, v Iraku, v Líbyi, v réžii ZSSR, resp. Ruska zase v Československu, v Afganistane, na Ukrajine. A to uvádzam len tie, na ktoré som si spomenul. Určite tých útokov v záujme čohokoľvek, spravidla demokracie, resp. socializmu, to značí v záujme moci, vplyvu politického, ale aj ekonomického (čo bolo najčastejšie konkretizované dostupnou ropou, pokiaľ si spomínam)  bolo oveľa viac. Spravidla ich začali najväčšie mocnosti sveta. Sú na to uspôsobené nielen ekonomicky, silou armád, ale aj mentálne. Sú presvedčení, že majú právo a argumenty, aby velili celému svetu. A svet, to znamená, druhoradé mocnosti, stredné a malé krajiny, spravidla, buď s touto zvrátenou ideou súhlasia, alebo nesúhlasia s lokálnymi vojnami, ale neurobia nič. Keď aspoň nesúhlasia, to je ešte ten lepší variant, keď sa však tvária, že je všetko v poriadku, alebo dokonca súhlasia s agresiou voči komukoľvek, tak to je zlé. Myslím, že súčasný svet je odrazom politiky mocností. Rozpad a divoké zmeny v arabských štátoch, rozpad fungujúcich spoločenstiev, za ktoré môžu agresori. Viac-menej krajiny, ktoré prezentujú kresťanstvo, ako svoje morálne východiská (viď Boh ochraňuj Ameriku, Boh ochraňuj kráľovnú).

   To spomenuté právo na svoje agresívne konanie ani najväčšie mocnosti sveta nemajú. Nesprávajú sa ako kresťania, ani ako ľudia vyznávajúci všeobecne uznávané ľudské práva, Aj právo každej krajiny na svoj život, Podobne ako každého človeka, dokonca aj vraha, na ktorom väčšina krajín nespácha ďalšiu vraždu trestom smrti. Z rovnakého dôvodu neobstoja argumenty, že akékoľvek útoky mali nejaké vyššie ciele a že pre ne existovalo nejaké morálne právo. Nehovoriac o tom, že nielenže nefunguje vo svetovej politike nejaká morálka, ale nefunguje ani taká celosvetová organizácia ako OSN, bez mandátu ktorého sa spomínané útoky na bývalú Juhosláviu viedli. A nefungujúce, alebo nedostatočne fungujúce sú aj svetové organizácie ochraňujúce životné prostredie, lebo napr. USA to, napriek snahe väčšiny rozumne uvažujúceho sveta, to ignorujú. A to platí aj pre Rusko, či v osemdesiatych rokoch, alebo nedávno na Ukrajine. Akurát rétorika je zmenená a pletie niečo o historických dôvodoch, požiadavkách obyvateľov Krymu a podobne. Argumenty ani mať nemôžu, lebo pred právom na život, podľa možnosti v chránenom a ochraňovanom životnom prostredí, a mier sú akékoľvek argumenty, ktoré obhajujú akékoľvek útoky na inú krajinu, úbohé. Ale ani o tom som nechcel.

   Aspoň na Slovensku, keby sme boli schopní žiť v súlade s prírodou, s dôrazom na realizáciu akejsi základnej morálnej a ekonomickej doktríny. Len ma dlhé roky a stále prekvapuje, ako sa človek svojim myslením prispôsobí, nechá ovplyvniť, zmanipulovať a nanútiť si názory a myšlienky, ktoré sú v jasnom rozpore s tým, čo hlása kresťanstvo, ku ktorému sa napr. na Slovensku hlási okolo 80 % obyvateľov. Hoci to, chvalabohu, nemáme v ústave, veľká väčšina občanov sa prihlásením ku kresťanstvu hlási k morálnemu základu kresťanstva, k desatoru božích prikázaní. Som ateista, presnejšie veriaci ateista, verím. že desatoro (presnejšie štvrté až desiate prikázanie), je základný, trochu zjednodušený, morálny kódex, ktorý je všeobecne akceptovateľný. Verím, že prostredníctvom neho človek môže byť lepší, môže sa približovať ku svojmu ideálu - ak chcete bohu. Bohu v ponímaní lásky k sebe a inému človeku. V nadväznosti na svoj prvý blog "Kde je boh?" chcem len dodať, že človeka chápem ako tvora, ktorý má tú možnosť stávať sa čím dokonalejším, lepším, ako tvora s potenciálom byť bohom, správať sa láskavo k sebe aj k iným, približovať sa ideálu, ako tvora s povinnosťou, aby sa o to snažil. 

   Ak však mienkotvorný denník a celý štát prostredníctvom svojej, vtedy pravicovej vlády, súhlasí s agresiou voči inej krajine, aké je to s našim myslením? Je to myslenie, ktoré desaťročia posilňoval komunistický režim a predtým celé stáročia feudáli a kapitalisti, ktorí ovládali a ovládajú ľudí na Slovensku? Myslenie bez štipky kritického racionalizmu, snahy vyvracať dogmy, najrôznejšie trvalé pravdy, ktorými nás chcú ovládať. Myslenie bez snahy falzifikovať - vyvracať to, čo je predkladané ako jediné správne, len preto, že to prišlo kedysi z Ruska, dnes z Ameriky? Akoby nášmu mysleniu chýbal morálny rozmer, etika. Nemusí byť nevyhnutne kresťanská, ale mala by sa minimálne držať takého princípu ako je "nerob iným to, čo nechceš, aby robili tebe". Bezprostredne určite nemám ambíciu meniť svet, hoci, v konečnom dôsledku by o tom snáď mal byť život človeka, ale tu žijem, tu žijú a budú žiť moje deti a vnúčatá a tak, minimálne, osud Slovenska má zaujíma. 

   Nikdy som nepatril k žiadnej politickej strane a s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote, ani v žiadnej nikdy nebudem. Celý politický systém u nás - praktická partokracia, má ďaleko od spoločnosti rovnoprávnych občanov. Pokiaľ by som si mohol vybrať, tak by som určite podporoval priamu demokraciu (zvlášť pri dnešných technických možnostiach by to nemusel byť problém). Žiaľ, za tých skoro tridsať rokov, kedy sa viac-menej snažíme budovať demokratickú spoločnosť, ma len "pravicové" vlády ako-tak uspokojili svojimi výsledkami. Hlavne, čo sa týkalo demokracie, štátu a ekonomických pravidiel. Ale prakticky od začiatku sa naša republika dostala do rúk zlodejom a klamárom, väčším, menším. Prípadov rozkrádania, podvodov, korupcie, neprávostí len pribúda a pribúda. Hovorí sa, že tomuto štátu chýba idea. A keď pozorujem, ako a čím žijeme, tak mám silný pocit a presvedčenie, že je to tak. Asi by sme, každý z nás, neboli schopní sformulovať, prečo, z akého dôvodu, s akým cieľom existuje Slovenská republika. Neuspokojila ma preambula ústavy, ani jej prvá kapitola. Obávam sa, že by som nenašiel uspokojivú odpoveď, aj keby som ju preštudoval veľmi podrobne. Čo je však horšie, necítim tú nevypovedanú myšlienku ani v každodennom živote. Ako aj, keď vedenie štátu, vláda, politické špičky nič hodnotné neprezentujú, nesprávajú sa tak, aby nejakú myšlienku chceli pretaviť na každodennú realitu každého občana, ponúknuť a viesť kritickým a morálnym myslením občanov, celý štát k všeobecnej prosperite a spokojnosti. No a, ryba smrdí od hlavy. Asi by sme sa mali zamyslieť, akým spôsobom to v našej krajine "funguje", resp. skôr nefunguje. A koho to neustále nominujeme do verejných a štátnych funkcií. Pokiaľ sa objaví vo vysokej politike človek intelektuálne a morálne náležite vybavený, tak sa z nej, spravidla, vytratí a orientuje svoju energiu inde. Ale pokiaľ nebudeme myslieť na všetkých ako na seba, pokiaľ budeme bez kritickosti prijímať názory a rozhodnutia kohokoľvek, pokiaľ bude mysleniu chýbať etika, dotiaľ zrejme, nielenže nedokážeme sformulovať základnú ideu nášho štátu, spoločnosti, ale ani akúkoľvek zmysluplnú ideu zmeniť na Slovensku na realitu. Nemyslíte?   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Poórovi a jeho ľuďom sa za posledný rok v trnavskej nemocnici darilo

Firmy s väzbami na trnavského podnikateľa dodávajú nemocnici palivo, servisujú počítače a riadia tendre.

KOMENTÁRE

Fico to zabalil, s horúcou kávou si nebude páliť prsty

Aká neopätovaná je náklonnosť kaviarne k Smeru – tam ju predsa nik nemiluje!

Denník SME s knihou Róberta Bezáka

Denník SME pripravil pre vás v utorok 19. decembra špeciálne vydanie.


Už ste čítali?