Kde je boh?

Autor: Eduard Gemza | 20.9.2016 o 1:35 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  445x

Mňa si boh vybral za ateistu. Moji rodičia sa postarali o môj krst, prvé sväté prijímanie, birmovku, ale čítal som aj knihy ako A biblia má predsa pravdu, či Život Krista, aby som si nakoniec vytvoril vlastný obraz sveta a boha...

   Mňa si boh vybral za ateistu. Mal som tri alebo štyri roky a hrával som sa na vojakov. Ani nie dvadsať rokov po vojne. Fašisti proti Nemcom. Naši sa na tom výborne zabávali a až hodne neskôr som si uvedomil, že som vojnu pochopil veľmi dobre. Moji rodičia sa postarali o môj krst, prvé sväté prijímanie, birmovku. Boli učitelia a za socializmu bolo pre nich veľmi zložité a, odstupom času si myslím, že aj odvážne, nájsť spôsob ako mi dať kompletnú výbavu kresťana - katolíka. Nebolo to však ľahké ani pre mňa, vnikať do tajov kresťanstva a pritom prekonávať doslova konšpirácie okolo prijímania a birmovky. Potajomky navštevovať kňaza, veľmi dobrého človeka, ktorého som mal veľmi rád a ktorý ma učil katechizmus. Alebo cestovať do vzdialeného mesta kvôli birmovke. Nebolo to jediné, čo ma ovplyvňovalo v hľadaní boha. Čítal som knihy Karla Maya, Julesa Verna a mnohé iné a v nich som nachádzal, čo je dobro a čo zlo. Neskôr som čítal aj knihy ako A biblia má predsa pravdu, či Život Krista, aby som si nakoniec vytvoril vlastný obraz sveta a boha. Mal som asi štrnásť a v hlave zmätok celého sveta, ktorý som sa snažil nejako zmysluplne si vysvetliť. Bolo to trápenie a bolesť, kým som našiel svoj zmysel života a svojho boha. V klasickom poňatí som ateista, ale napriek tomu cítim, že som viac veriaci ako mnohí návštevníci kostolov, mnohí tí, čo sa bijú do pŕs za boha, mnohí tí, čo volajú po jeho ochrane (napr. Boh ochraňuj Ameriku). V mojom svete viery nemá miesto žiadna vojna. V mojom ponímaní je boh láska. V mojom ponímaní v každom z nás je boh a ja necítim potrebu hľadať ho inde. Hľadám ho v sebe. Možno sa mi to ani zďaleka nedarí, ako by som mohol, ale s týmto vedomím žijem. Podľa, pre mňa, najkrajšej a azda aj jednej z najkratších rozprávok, čo kedy vznikli. Podľa rozprávky o troch grošoch.

   Na základnej vojenskej službe som povedal žartom a úplne vážne, že vojna je najväčšie zlo. A koľko vojen som pritom sledoval za svoj život? Od tej vo Vietname niekedy koncom sedemdesiatych rokov, cez Grenadu, Afganistan, Irak, Juhosláviu, až po Sýriu. Nech sa jedná o ktorúkoľvek, "realizovali sa zbrane" a umierali ľudia. Niekedy v mene boha, niekedy v mene peňazí, moci, snahy ovládať iných ľudí, krajiny. Pokiaľ ide o tie, kde figurovali Spojené štáty americké, vždy to bolo s odvolávaním na boha, Boh ochraňuj Ameriku! Akého boha majú tí, čo tie vojny rozpútali, na myslí. Kde je ich boh? Čo to je? Kde je boh, keď premiér krajiny povie, že predaj zbraní je v poriadku, lebo, keď nie my, tak niekto iný. Ani sa nepýtam, akú ideu má štát, kde toto je názor predsedu vlády. A už vôbec, kde sa nachádza boh vo svete, kde sa zabíjajú blížni. V mene boha, jedného, či druhého. A v našom súčasnom svete aj v mene toho druhého. Aspoň sa to tak prezentuje, hoci sa mi zdá, že tiež ide v prvom rade o peniaze, ropu, o ktoré svet pripravuje svet arabský, o moc, o ovládanie iných, a, navyše, o pomstu, nenávisť za všetky príkoria a poníženia, skutočné aj vymyslené. Čo ma ale primälo písať sú reakcie kresťanských duchovných (kardinál Schonborn a kňaz Kneblewski), ktorí, zdá sa mi, tiež zabúdajú na svojho boha. Ten je, podľa mňa, celkom presne vyjadrený v onej známej vete "Boh je láska" a to potvrdzuje aj pápež František. Niežeby sa snáď Európa nemala dôsledne brániť terorizmu. Ale, po prvé nie každý Nemec bol fašistom, ako nie každý moslim je terorista. Po druhé, žiaľ, akcia, t.j. početné vojny, ktorými USA chránili svoje záujmy po celom svete, vyvoláva reakciu, t.j. terorizmus. To ale, po tretie, neznamená, že by sme, dokonca ústami duchovných, mali nenávidieť moslimov. Tí sú tiež naši blížni. Cirkev/cirkvi sa, žiaľ, pokiaľ ma pamäť neklame, nikdy zásadne a výrazne nevyjadrovali proti vojnám, nikdy nevytiahli svoj tromf, boha, aby sa pokúsili zabrániť umieraniu blížnych, nevzbúrili svoje šíky veriacich za boha, za lásku, za, keď nie raj na zemi, tak aspoň za pokojný svet. Nerátam pápežov Jána Pavla II. a Františka, ktorých snaženia veľmi nenachádzajú odozvu u ich podriadených, tobôž u veriacich - hláv štátov, generálov armád a u medzinárodného kapitálu.

   Jedným z vysvetlení, ako vznikol grécky panteón, by mohlo byť, že naši dávni predkovia potrebovali z neistoty a strachu pred mnohým nevysvetliteľným a neznámym nejakú nadprirodzenú autoritu. To koniec-koncov platí pre všetky polyteistické náboženstvá histórie, ale ten grécky panteón mi je najbližší a aj najsympatickejší. Prakticky všetko malo svojho boha, boli špecializovaní a pritom veľmi ľudskí aj neľudskí. Takí, akí sú ľudia, ktorí ich stvorili. Vládne elity tú neistotu a božstvá len podporovali, veď im dovoľovali ovládať ľudí, vládnuť a ospravedlňovať aj vojny. Od polyteizmu k monoteizmu, myslím, bola cesta pomerne jednoduchá a takpovediac ekonomizujúca celý proces vládnutia. Neistota a strach, to sú fenomény, ktoré ľudstvo ovládajú dodnes. Vládne elity, ba aj duchovenstvo to vedia a podnecujú oboje. Bez toho, aby som terorizmus podceňoval a zľahčoval, platí to aj preň. Nie je ťažké domyslieť, aké majú pre to dôvody. Ale o tom snáď niekedy inokedy.

   Nechcem nikomu podsúvať moje videnie a môj obraz sveta. Skúsenosti o svete a prežívanie boha je čosi veľmi osobné. Preto sa dopredu ospravedlňujem všetkým, ktorých viery by som sa nejako dotkol. Ale nazdávam sa, že keby ľudia hľadali boha v sebe, snažili sa byť, čim dokonalejšími alebo sa aspoň blížili k svojim najlepším vydaniam a vedeli by sa bez strachu, sebaisto a sebavedomo postaviť za správne veci, svet by bol miestom, kde môže žiť šťastne každý človek...veď boh je v každom z nás.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?